Nobua Tanaku (l.) navštívil americký kongresman Edward Markey, aby mu mohol prezentovať najnovšie poznatky z novej IEA publikácie, Energetické technológie, Perspektívy 2010. Markey má záštitu nad klimatickou legislatívou v US kongrese. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) už niekoľko rokov volá po energetickej revolúcii, aby sa začali riešiť klimatické zmeny a zlepšila sa energetická bezpečnosť a ekonomický rozvoj.

„Naše posledné vydanie z roku 2008 pripravilo úrodnú pôdu pre demonštráciu toho, že väčšia dôvera v nízko uhlíkové technológie môže zmeniť spôsob produkcie a využívania energie.“

Štúdia poukazuje na prvé „zelené výhonky“, čo by mohlo znamenať významnú zmenu.

To znamená:

*Globálne investície do obnoviteľných zdrojov elektrickej energie, vedené veternou a solárnou energiou, ktoré dosiahli rekordnú úroveň 112 miliárd USD v roku 2008 a zostali v podstate na rovnakej úrovni i v roku 2009 i napriek hospodárskemu útlmu.

*Mnoho vedúcich automobilových spoločností pridáva do svojich radov hybridné a elektrické vozidlá. Expandujúca produkcia takýchto vozidiel kombinovaná so stimulujúcim dopytom v mnohých krajinách môže priniesť viac ako 5 miliónov takýchto áut na cesty v nasledujúcich 10 rokoch.

*V krajinách OECD tempo zvyšovania energetickej efektívnosti vzrástlo takmer na 2 percentá ročne, čo je dvojnásobok v porovnaní s rokom 1990.

*Financovanie výskumu nízko uhlíkových zdrojov energie, ich vývoj a demonštrácia vzrástli o jednu tretinu v období 2005 – 2008, čo pomohlo zvrátiť klesajúci trend, ktorý sa začal v roku 1980; s pomocou krajín IEA a mnohých ďalších významných ekonomík s cieľom zdvojnásobiť takéto investície do roku 2015.

Vývoj veľmi krehký, pokrok stále veľmi pomalý

Štúdia ETP 2010 demonštruje, že všetky tieto snahy sú potrebné, ak chceme úspešne zamedziť klimatickým zmenám. Ale súčasný vývoj je stále veľmi roztrieštený a krehký a miera pokroku je stále príliš nízka aby sme zabránili nebezpečnému zvyšovaniu globálnych teplôt.

„Čo potrebujeme je rýchly, rozsiahly vývoj portfólia nízko uhlíkových technológií; potrebujeme masívnu dekarbonizáciu energetického systému, lámajúcu historické súvislosti medzi emisiami CO₂ a hospodárskou produkciou a vedúcu k novej dobe elektrifikácie“ hovorí pán Tanaka.

„Berúc na vedomie, že 1,5 miliardy ľudí stále nemá prístup k elektrickej energii“, hovorí „je vážne naliehavé zvýšiť úsilie o elektrifikáciou po celom svete.“

Referenčný scenár ETP 2010 nám ukazuje, že bez novej politiky, budú fosílne palivá poskytovať väčšinu svetových energetických potrieb, a emisie CO₂ sa tak zdvojnásobia na 57 Gt do roku 2050.

Tiež nám to ukazuje ako môže nízko uhlíková ekonomika posilniť energetickú bezpečnosť a podporiť hospodársky rast. Podľa tohto scenára, globálny dopyt po rope, plyne a uhlí v roku 2050 bude nižší ako dnes, a dopyt po rope by mal byť o 27% nižší ako v roku 2007.

Napríklad dopyt po rope v Spojených štátoch a OECD Európe by mal klesnúť na viac ako 60% respektíve 50%.

Podľa Blue Map scenára by sa tiež dopyt po rope mal stabilizovať okolo rokov 2030-2035. To by znamenalo nižší tlak na ceny a nižšiu závislosť od importu pre mnohé krajiny.

„Akokoľvek“,  pán Tanaka zdôrazňuje, „ nemali by sme zabúdať, že aj s takouto nízko uhlíkovou revolúciou, fosílne palivá budú stále tvoriť 46% primárnej energie v roku 2050, čo znamená, že budeme stále potrebovať významné investície do tejto oblasti.

Energetická efektívnosť – „palivo“ budúcnosti

Narastajúca energetická efektívnosť sa stane najdôležitejším „palivom“ budúcnosti. Nízko nákladové alternatívy pre redukciu aktuálnej spotreby – mnohé z nich sú už dnes dostupné – ponúkajú najväčší potenciál pre zníženie CO₂ emisií do roku 2050.

To bude vyžadovať aby súčasná miera energetickej efektívnosti v krajinách OECD bola replikovaná po celom svete a udržiavaná v priebehu nasledujúcich 40 rokov.

Dekarbonizácia odvetví elektrickej energie, druhého najväčšieho zdroja redukcie emisií, musí zahŕňať dramatický vzrast obnoviteľných zdrojov energie a nukleárnej energie a pridávanie zachyteného a uskladneného uhlíka (CCS) na rastliny, ktoré spotrebúvajú fosílne palivá.

Do roku 2050, by obnoviteľná energia mala predstavovať takmer polovicu elektrickej energie, až 18 % zo súčasných. Viac ako 30 nových jadrových elektrární a 35 uhlie spaľujúcich elektrární vybavených CCS by bolo priemerne potrebných každý rok do roku 2050.

Dekarbonizované dodávky elektriny, kombinované s inteligentnými rozvodnými sieťami by potom ponúkali príležitosť na redukciu CO₂ emisií v koncových sektoroch prostredníctvom zvýšenej elektrifikácie, napríklad prostredníctvom zavedenia elektrických vozidiel a efektívnych elektrických tepelných čerpadiel. 

Podľa BLUE Map do roku 2050 viac ako 50% predaja úžitkových vozidiel na celom svete budú tvoriť buď hybridné alebo elektrické vozidlá.

Obrovské investície nevyhnutné, ale musia priniesť vysokú návratnosť

Náklady na dosiahnutie „50% do roku 2050“, cieľ BLUE Map scenára, budú 46 biliónov USD, čo je viac ako podľa scenára Baseline do roku 2050. Väčšina z nich odráža náklady spotrebiteľov na efektívnejšie a nízko uhlíkové zariadenia koncovej spotreby, najmä na vozidlá.

Napriek tomu je dôležitejšie, ako ukazuje ETP 2010,  že za rovnaké obdobie je veľmi pozitívna návratnosť nákladov z úspory palív a to až 122 biliónov USD, spoločne s ekonomickými, sociálnymi a environmentálnymi prínosmi.

Urýchlenie rozširovania technológií – výzva

Znižovanie emisií CO₂ bude vyžadovať globálne úsilie; zatiaľ čo krajiny OECD by sa mali ujať vedenia, všetky hlavné ekonomiky musia byť zapojené, zdôrazňuje pán Tanaka.

ETP 2010 ukazuje, že dosiahnuť zníženie CO₂ emisií s minimálnymi nákladmi, OECD krajiny musia znížiť ich emisie o 70-80% z dnešnej úrovne a krajiny, ktoré nepatria do OECD sa musia spoločne snažiť znížiť emisie CO₂ o cca 30%.

Urýchlenie šírenia nízko uhlíkových technológií po celom svete je preto kritickou výzvou, najmä v najväčších, najrýchlejšie rastúcich ekonomikách ako je Brazília, Čína, India, Rusko a Južná Afrika. ETP 2010 ukazuje, že niekoľko novo rozvíjajúcich sa ekonomík, vedných Čínou, sa stávajú hlavnými technologickými developermi, výrobcami a exportérmi.

„ Tento posun je skutočne dôležitý pre dosiahnutie revolúcie energetických technológií – revolúcia, ktorá má zásadný význam pre ekonomický rozvoj, energetickú bezpečnosť a environmentálnu ochranu“, hovorí pán Tanaka.

„Poskytovaním konkrétnych usmernení, ETP 2010 má za cieľ rýchlejšie zapojenie všetkých hráčov a sektorov a dosiahnuť tak potrebný krok ku zmene tempa pokroku.“