V dňoch 26. – 29. januára 2005 sa uskutočnila v rakúskom Grazi Stredoeurópska konferencia o využívaní biomasy. Konferencia sa konala pod záštitou Josefa Prölla, ministra poľnohospodárstva a lesov, manažmentu životného prostredia a vody Rakúska. Zúčastnilo sa jej vyše 600 účastníkov z celej Európy s množstvom účastníkov zo stredoeurópskych krajín Poľska, Česka, Maďarska a Slovenska.

Konferencia začínala celodennými exkurziami do oblasti juhovýchodného Rakúska, kde boli účastníkom predstavené veľmi pekné projekty využívania biomasy. Navštívili fabriku, ktorá ročne vyrába 51.000 ton peliet, centrálnu kotolňu vykurujúcu drevnou štiepkou mestečko Mureck, výrobňu bionafty a úplne nový projekt využívajúci bioplyn na výrobu elektrickej energie a tepla na vykurovanie z fekálií poľnohospodárskych zvierat. Zaujímavým projektom bolo chladenie vína využitím slnečných kolektorov a energie z biomasy.

Konferencia v ďalších dňoch bola doprevádzaná výstavou veľkého množstva výrobkov využívajúcich biomasu na vykurovanie, ohrev bazénov, výrobu elektrickej energie a predovšetkým opäť veľmi široká škála výrobcov kotlov na drevné pelety. To je najmodernejší expanzívne sa rozvíjajúci sektor v Rakúsku, ktorý v priebehu desiatich rokov vytvoril niekoľko tisíc pracovných miest. Dnes v Rakúsku najviac nových kotlov a rekonštruovaných kotolní robia práve na využívanie peliet, ktoré sú aj lacnejším palivom ako vykurovanie zemným plynom, olejom, propán-butánom či elektrinou.

Experti z Rakúska, Nemecka, Dánska či Fínska prezentovali súčasný stav využívania biomasy, najmodernejšie technológie či množstvo riešených regionálnych koncepcií, ktorých záujmom je využívanie miestnych zdrojov energie, miestnych surovín, čo výrazne prispieva k posilňovaniu miestnych ekonomík. Výrobcovia technológií predstavili najmodernejšie technológie využívania biomasy.

Zástupcovia každej stredoeurópskej krajiny taktiež predstavili svoje projekty, svoje koncepcie a konkrétne skúsenosti. Slovensko bolo reprezentované príspevkom Jozefa Šoltésa zo Slovenskej energetickej agentúry a Jozefa Vigľaského z Technickej univerzity vo Zvolene. Obaja prezentovali projekty využívania biomasy na Slovensku v Zvolene, Rajci, Dobšinej a najnovšiu veľkú kotolňu v Novej Dubnici.

Záverečný deň bol venovaný stratégii a globálnym otázkam. Svoju stratégiu predstavili Poľsko, Maďarsko, Česko, Slovinsko a Slovensko. Slovenského ministra životného prostredia zastupoval Ladislav Židek, projektový manažér implementačnej agentúry na využívanie biomasy zo združenia BIOMASA. Predstavil zámery Slovenska vo využívaní lesnej štiepky obzvlášť po kalamite vo Vysokých Tatrách, ktorá zintenzívnila diskusie o využití biomasy na Slovensku hlavne vo väčších kotolniach. Predstavil aj najväčší projekt využitia biomasy na Slovensku práve združením BIOMASA, v rámci ktorého bola vybudovaná fabrika na výrobu peliet na Kysuciach, ktorá už dnes zásobuje peletami 12 kotolní združenia a dodáva pelety mnohým ďalším záujemcom. V roku 2005 združenie vybuduje ďalších 32 kotolní na celom Slovensku.

Minister Pröll na záver predstavil vysoko rozvinutý systém využívania biomasy v Rakúsku, jasnú koncepciu a jednoznačne preukazné pozitívne výsledky a dopady na celkovú ekonomiku Rakúska. Hoci Rakúsko dnes využíva biomasu na vykurovanie tak že biomasa pokrýva 13 % celkového tepla (na Slovensku sotva 1 %) jeho cieľom je do roku 2010 ešte takmer zdvojnásobiť jej využívanie. Biomasa výroba kotlov vytvorila tisícky nových pracovných miest, od tohto roku je povinné v Rakúsku primiešavanie bionafty do normálnej nafty. Pritom zdôraznil, že lesy stačia dorastať a ťažba je nižšia ako ich prírastok.

Slovensko však beží opäť akosi opačne. Prioritou je jadrová energetika a neutíchajúce plynofikácie obcí. Exploatácia zdrojov a nie energetické úspory. Experti celého sveta si uvedomujú, že mnohé katastrofy na zemi sú dôsledkom exploatácie fosílnych zdrojov a tým zaťažovania životného prostredia emisiami, ktoré sa hromadili milióny rokov. Nafta v podstate končí do roku 2050 a potom budú energie oveľa, oveľa drahšie ako je tomu dnes. Slovensko sa musí prebrať a pochopiť, že nie jedinou spásou sú zahraniční investori, ale predovšetkým vytváranie trvalých domácich pracovných príležitostí. Rakúsko opäť ukázalo, že tento model veľmi dobre funguje a ministerstvo životného prostredia SR by nemalo zostať ojedinelým hráčom v podpore využívania biomasy. Podpora z ïalších ministerstiev je minimálna a zákony nemotivujúce, ale skôr likvidujúce akúkoľvek aktivitu.